žonglovanie.sk

AKO BOLO: PAN 2009

Ako sme už informovali v akciách, tak v dňoch 25. - 28. 11. 2009 sa v Liptovskom Mikuláši konal festival pantomímy a pohybových divadiel PAN 2009. Žonglérske zastúpenie mala dielňa žonglovania, dovoľte mi, aby som napísal niečo o dielni a samotnom festivale.

Streda: V doobedných hodinách sa začali schádzať účastnící dielní. Registrácia, prezentácia a všetko s tým spojené. Mnoho starých tvárí, ale aj veľká kopa nových. Na obed zahajoval festival Miro Kasprzyk (otec festivalu). Po "slávnostnej" ceremónii sa každý pobral do dielňe kam patril. Do žonglérskej sa prihlásilo približne 24 ľudí. Popri rozcvičke sme sa zoznamovali a potom hor sa na žonglovanie, program bol nabitý. Začínalo sa so základmi loptčiek, kde ma účastnící veľmi milo prekvapili svojou šikovnosťou a trpezlivosťou. Deň sa schyloval ku koncu a o tradične netradičný večerný program sa postaral Miro Kasprzyk s jeho MimShow, improvizoval, rozprával a hlavne parodoval každodenné dianie. Štvrtok: Začínalo sa už od deviatej hodiny rannej. Účastníci mierne poznačený dlhou nocou vzorne nastúpili na rozcvičku a mohlo sa začať pracovať. Znovu sme trošku žonglovali, poskúšali akrobalanciu a hlavne sa hrali. Niektoré hry sa páčili viac, iné menej, no oddýchli sme si a zabavili sme sa. Na rad prišli aj švihadlá a SpeedStacking , kde som nedopatrením prišiel o dva poháre, no vezmi ich čert, treba s tým rátať. Večerný program sa niesol v znamení tanca. Profesionálne Štúdio tanca z Banskej Bystrice prinieslo svoj nový "BIOPRODUKT". Nešlo o žiadne synchrónne kreácie, skôr o tanečné improvizácie. No každý kto pozná súčastný tanec vie o čom je reč. Ale drvivá väčšina z nás bola doslova pribitá na sedačkách a sledovala čo sa to tam deje. No najnezabudnutelnejšia scéna celého večera bola, keď sa baba objavila na pódiu zakrytá asi tak piatimi kusmi šalátových listov. Wau! Piatok: Nástup ako predošlí deň o 9oo už viac rozbitý a menej presný účastníci sa pustili do práce a zopakovali sme si každodennú rozcvičku. Doobedu sme si ešte trošku dovolili zasiahnuť do akrobalancie a švihadiel. Úprimne povedané po pár minútach som mal čo robiť, lebo trénovať som netrénoval už od konca prázdnin, preto klobúk dolu, pred všetkými čo sa na to dali. O obedný program bolo postarané. Medzi 13oo - 14oo sme si mali požonglovať v centre mesta a nalákať ľudí na súťažné prehliadky. Samozrejme rovno o 13oo začalo pršať. Všetci nachystaní sme sa pobrali naspäť do kulturáku a pevne verili, že to prestane. Stalo sa! 13:3o sme vyrážali do poloprázdnych zapršaných ulíc centra málohovoreného divadla na Slovensku, Liptovského Mikuláša. Sprievod o asi 20 ľudoch zabával aspon samých seba, keď už nebolo poriadne koho. Skvele sme sa zabavili a utekali sledovať súťažné prehliadky jednotlivcov, dvojíc a trojíc. Po asi štvorhodinovom maratóne nasledoavla krátka prestávka. Na 19oo totižto bolo naplánované predstavenie hosťa festivalu PAN Štefana Capka a Bilba Reidingera - Talíře (Taniere). Čistá demonštrácia toho, ako je možné rozbíjať taniere na sto spôsobov. Skvelé edudky, nápady, žonglovanie, akrobalancia a akrobacia ako sólo tak vo dvojici. Neskutočný zážitok pre ľudí, ktorí sa venujú pohybu. Predstavenie u mňa hodnotené na 10 bodov z možných 10. Náročný program ale odštartovala súťaž improvizácie o Pohár primátora mesta Liptovský Mikuláš. Deväť trojčlenných družstiev si ťahalo divákmi napísané témy a v troch kolách museli získať priazeň diváckej poroty. Hodnotila sa myšlienka a najmä poenta. Aby to nebolo až tak jednoduché a kvoli neskoršej večernej hodine (21oo, kedy sa začínalo) kolá trvali rôzne. V prvom malo každé družstvo 3 minúty na prípravu a 3 minúty na hranie, druhé kolo boli 2 minúty na prípravu a 2 na hranie a posledné kolo bola 1 minúta na prípravu a taký istý čas na hranie. Nasmiali sme sa veru do popuku a po 23oo sme sa vybrali každý vlastnou cestou. Sobota: Tu sa už dielne nekonajú, no ja som si privstal. Bol to taký menší otvorený workshop, kde mohol prísť ktokoľvek z dielní (ak bol na inej dielni) a zažonglovať si. Také užitočné trávenie času. Festivalová nálada už vrcholila. Po obede sa uskutočnili súťažné vystúpenia kategórie súbory. To na čom všetci účastníci dreli či už po celý rok, alebo od začiatku školského roka sa malo zúročiť v tento moment. Nálada bola skvelá. Všetko sa ale ešte začalo po poslednom súťažnom vystúpení. Porota zasadla a všetci si mohli vydýchnuť. To, že rekord sa konať toho roku nebude bolo známe už od štvrtka. Prišlo nám to trošku lúto, ale na druhej strane dodalo motiváciu do ďalšieho ročníka. Prišlo sa preto priamo k vyhodnoteniu súťažných vystúpení. No potom začal ošial, kedy všetci menovite dostali diplom za účasť, ako aj ostatný rok. Po tejto "ceremónii" Miro Kasprzyk sľúbil, že festival PAN sa v bude konať aj na budúci rok! Radosť sa dala "krájať" a posledné vystúpenie patrilo liptovskomikulášskej kapele M.E.A.T.. Tí čo chceli točiť hlavami točili a tí hladní sa vybrali na Červený koberec na tradičný chlieb s masťou a cibuľou, ved sme na Liptove! Pár nadšencov ohňa zdatných spravilo nádhernú bodku, kde pred kulturákom vystrúhali parádnu ohňovú šou. Najveselšie pre nás, čo sme mali slzy v očiach bolo, kedy autá idúce okolo spomaľovali, zastavovali, ba až cúvali, aby sa potešili s nami. Dom Kultúry sme opúšťali približne o 23oo medzi poslednými (až po upratovaní) a nabral sa smer mesto, zavŕšiť tieto štyri dni. Ďakujeme!